Leje lejak lejavýna
strechy i na hlavy,
leje lejak, lejačisko
na škôlku i na ihrisko.
Hustý dáždik šuští v húšti
to, čo nikto nerozlúšti.
Je to strašne mokrá reč,
každý radšej beží preč.
Kto však hľadí do dáždička,
vidí kvapky – lesklé sklíčka.
Kam tie kvapky letia, kam?
Nech sa každý pozrie sám.
Krista Bendová
